pondelok 21. januára 2013

Django Unchained (2012)



info:
IMDbČSFDRotten Tomatoes, Feeling Movies


Akčný western s veľkou dávkou humoru a štipkou romantiky



Keď Quentin ohlásil, že bude točiť jeho srdcový žáner, potešil som sa, ale bral som to aj s nadhľadom. Obsadenie sľubovalo veľa a prvý trailer ma len usvedčil v tom, že sa všetci máme na čo tešiť. Výsledok ma nadpriemerne prekvapil. Tarantino napísal scenár, ktorý by sa mal vyučovať na literatúre a je poctou klasickému westernu. Teda nie úplne. Všetko je doplnené o črty, ktorých je schopný iba KjúTí. Dej sa točí okolo zjazveného černocha Djanga Freemana (Jamie Foxx), ktorého oslobodí “dentista” Dr. King Schulz (Christoph Waltz si za tento výkon zaslúži ďalšieho Oscara a môže režisérovi poďakovať za to, že sa dostal z viedenského divadla priamo medzi megahviezdy Hollywoodu). Z týchto dvoch sa pomaly stanú partneri v pomere 70:30 pre doktora a začnú loviť zločincov. Vlastne sa len túlajú krajinou a strieľajú každého, koho stretnú. Samozrejme za odmenu. Hlavným ťahákom príbehu je ale oslobodenie krásnej Broomhildy zo spárov nechutného záporáka Candieho z Candylandu v podaní DiCapria. Za svoje herecké výkony sa nemusia hanbiť ani Samuel L. Jackson stvárňujúci protinegerského negra Stephena a takisto ani sám Quentin, ktorý štandardne strihol minirolu a z filmu sa “vyparil” rýchlejšie, ako sa v ňom objavil.

Za sto miliónov dolárov spojil dokopy režisér a scenárista v jednej osobe vtipné dialógy, obrovské výbuchy, litre krvi, negra na koni, boj proti rasizmu a tak trochu aj lásku. Nezabudol dať priestor pôvodnému Djangovi (Franco Nero), ako aj uzdravenej kaskadérke Zoe Bell (áno je to tá pani za oknom a členka "údernej" jednotky maľujúcej vtáčiu búdku na červeno).

Tvorcovia prišli so zaujímavým spojením klasického westernu s modernými prvkami. Kamera je dokonalým mixom krásnych amerických scenérií, akčných strihov a nekonečných detailov (napríklad hojdajúci sa zub na voze ma doviedol k slzám). Divoký soundtrack prináša zmes hudby od klasických Tarantinovských tónov, cez Beethovenovu Für Elise až po Jamesa Browna s 2Pac-om. 

Quentin ale tiež patrí medzi režisérov, ktorí by si mali vstúpiť do svedomia a začať točiť filmy s maximálnou dĺžkou okolo 140 minút. Vyhli by sa tým štandardnej nudnej polhodinke. Pôvodne som chcel vytknúť aj tri konce filmu. Potom som si ale uvedomil, že to malo takto byť a z kina som odchádzal sklamaný, že boli len tri.
Po tomto kinematografickom zážitku som sa usvedčil v tom, že odtrhnutým z reťaze nebol len Django, ale aj samotný Tarantino. Tento film musí určite zavítať do zbierky každého filmového fanúšika.
Aj na moje prekvapenie beriem iba deväť zle vystrihnutých otvorov zo sto vriec na hlavách členov KKK. Stále ich ostáva dosť na to, aby mali kadiaľ pľuť to hnedé svinstvo.




RATING 9,1/10

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára